Rozvedení

Autor: Dominik Dzian | 25.4.2012 o 16:12 | (upravené 25.4.2012 o 16:56) Karma článku: 14,30 | Prečítané:  1712x

V roku 2011 bolo na Slovensku 412 745 ľudí v takomto životnom postavení (zdroj: Štatistický Úrad Slovenskej Republiky). Počas roku 2010 bolo uzavretých 25 415 manželstiev (v porovnaní s rokom 2009 o 941 menej). Rozviedlo sa 12 015 manželských dvojíc. Na 100 uzavretých manželstiev tak pripadlo 47 rozvodov (zdroj: rozvod-rozchod.sk).

V poslednom čase som na mojich stopárskych potulkách Slovenskom a Českom stretol viacero podobných životných osudov. Každý jeden mi dal svoj pohľad na život, podelil sa s bolesťou, posťažoval sa, ponadával, poobviňoval druhú stranu, priznal chybu sebe. Verím, že napriek bolesti, sklamaniu, utrpeniu, úteku, možno aj vykúpeniu, napriek všetkému, čo bolo zlé a čo bolo dobré, tam niekde vo vás je túžba po šťastí. Asi nikto z vás nepredpokladal v ten pekný, vysnívaný, romantický svadobný deň, iný scenár ...po rokoch života. Ešte som ani nestihol prísť na pumpu a nahodiť tabule, už na mňa z druhej strany kričal chlap, že kam idem, zoberie ma. Dostal som fajn stop, dosť rýchlo. Pracoval ako energetik niekde na severnom Slovensku. Svoj voľný čas trávil hlavne s kamarátmi, turistikou, lezením, lyžovaním, strašne veľa aktivít robil. Rozprával veľmi múdro, z jeho slov bolo cítiť skúsenosti života. Na každú vec, čo som mu vysvetľoval, mi dal potvrdenie alebo vyvrátenie v štýle porekadla alebo ľudovej múdrosti. Minimálne desať ich použil. Hovoril o tom ako je už dlho rozvedený a žije sám, chodí na týždňovky do práce, deti ma dospelé, zaopatrené. Je pokojný. Akurát, že mu je miestami smutno. Niekedy sa napriek toľkým aktivitám cíti sám.... Do Brna som cestoval jeden pekný slnečný deň kamiónom. Tieto mašiny sú podľa mňa najlepšie, čo sa dá chytiť na ceste. Je to vysoko, bezpečne, fajn jazda. Aj šoféri, čo ma brali boli vždy veľmi zhovorčiví. Celý ten čas na cestách sami, nuž padne vhod s niekým pár slov prehodiť. Ešte sa mi nestalo, že by v kamióne bolo mĺkvo. Ten chalan mal asi 35 rokov, pohoďák, hokejový fanúšik, užíval si života. Rozprávali sme sa o mojej budúcej práci, jeho povolaní, koľko stojí život v Brne. V tom mu zvonil telefón. Pozrel naň: Co zas ta kráva může chtít? Co chceš Hano, pořad mě musíš otravovat? Ne nevolal mi, nemám ani na něj číslo. Nevím, o co ti jde, víš co, dej mi konečně klid. Jdi do prdele. A hodil ten telefón dozadu. Exmanželka. Slepice jedna. Byt jsem jí nechal, auto jsem jí dal, posílám peníze. A pořád mě otravuje blbosti. Mali spolu malú dcérku. Bývala s mamou. Večer ju otec bral na hokej. Také zvláštne to bolo. Inokedy sa zase ku mne pripojil stopár, tridsiatnik, v jednom meste. Ide pozrieť známu do neďalekej dedinky, či môže ísť so mnou. Kedysi bol u vojska, hovoril. Precestoval Európu. Prácu si ani nehľadal, mal rád voľný štýl života, žiadne záväzky už. Chodil po príležitostných prácach a brigádach. Rád sa túlal a užíval si. Kedysi mal manželku, je otcom malého dievčatka. Teraz je voľný ako vták. Do Ostravy ma bral pán zo západného Slovenska. Veľmi milý, počas tých 140 kilometrov mi porozprával všetko o Hornej Morave, ukázal veľa pamiatok, povedal mi kde je pekne, kam sa mam ísť pozrieť. Mal som zadarmo sprievodcu. Ťažšie dýchal a mal zachrípnutý hlas. Hovoril mi ako mal v mladosti úraz na cirkulári pri pílení dreva a mal rozflákaný celý krk, bol rád, že vôbec prežil. Bol dva roky v nemocnici a prešiel cez 25 operácii. Teraz síce nemôže už žiť tak naplno, ako kedysi, ale v rámci možností je to fajn. Rodina sa mu rozpadla. Bol bezmocný. Deti vyštudované, odídené. On behal po svete posledné roky sám. Preto tak rád rozpráva... Bola už tma. Našťastie mi zastavilo auto. Kým som si nakladal veci, stihol sa šofér na mňa vykričať, že aby som si švihal, on tu nemôže stáť a ponáhľa sa. No dobre, dobre, pokoj hlavne. Potom po ceste sa mi ospravedlňoval, ale že je na tom zle. Dnes sa rozviedol. Mal plné auto naložené vecami, skoro nárazníky až na zemi. Išiel od bývalej manželky. 20 rokov boli spolu, majú dve deti. Nespal asi tri dni, bol dosť rozrušený, rozprával veľa a spontánne, bál sa aby nezaspal. Kedysi podnikateľ, mal firmu, kamaráti, krčmy, herne. Časom podľahol automatom a gamblerstvu. Prehrával tak 20 až 30 000 korún mesačne, neskôr viac. Skrachoval. Prehral firmu, dom, všetko. Dostal sa na nulu. Robil pre kamaráta. Neskôr sa oženil. Mal kde bývať. Opravoval manželkin rodný dom. No pritom, počas tých dlhých rokov vášeň k hazardu nevyhasla. Klamal som ju, priznal. Bola to moja chyba. Ale aj ona mala na tom pričinenie. Asi si našla niekoho. Mal som jej povedať pravdu. Prestal som s tým až vtedy keď som nevyhral pol roka ani euro a moje manželstvo išlo dole vodou. Bolo to zle. Už som to nevedel zastaviť. Nie je cesta späť, dnešným dňom je to definitívne. Zase nemám nič, nemám kde bývať, auto nie je moje. Mám jedného dobrého kamaráta, ktorému som ja kedysi pomohol, keď bol v podobnej situácii. Dal som mu prácu. Postavil sa na vlastné nohy. Ostal verný. Teraz keď je zle mne, ponúkol mi prácu a malý byt. Mám len jeho. Keby ho niet som na ulici. Mal načítane všetko o závislostiach, bojoval, no nejako to nešlo, cítil sa lepšie, no stále to nie je ono. A nikdy už ani nebude. Hovoril veľa o pozitívnom nastavení a prianí dobra ľuďom naokolo. Mal smutný život. Dokonca už druhý rozvod. Prvý v mladosti. Bol nerozvážny, mladý, sprostý. Nechal som sa oklamať, padlo to po 4 rokoch. Mám 30 ročnú dcéru v zahraničí. Bolo mu ťažko.... Pršalo, myslel som už, že nikto nezastaví. Ale podarilo sa zobral ma baník. Cestou sme sa rozprávali ako inak o škole, čo budem a podobne. Išiel od svojej rodiny. Teda už nie rodiny. Bol pozrieť dve dcéry na víkend, zobral ich na výlet. Tiež bol sám. Povedal mi, že mal problémy s alkoholom, manželku viackrát podviedol. Nečuduje sa jej. Urobila dobre. Trápila by sa so mnou, veľmi som sa zmenil a pokazil. Už to nevrátim naspäť. Kašlem na to... Vďaka všetkým vám, ktorí ste ma boli ochotní vziať, za vaše životné svedectvá, za túžbu byť vypočutí, za ochotu rozprávať o živote...
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?