Čo človek, to príbeh života

Autor: Dominik Dzian | 4.6.2012 o 16:32 | (upravené 4.6.2012 o 17:09) Karma článku: 30,66 | Prečítané:  6650x

Raz v zime som v Prievidzi stopoval. Tu mi zastavil môj prvý kamión. Tešil som sa ako malý chlapec. Šofér sa ma pýtal, že kam idem. To je jedno tam kam vy. Keď to stočil na Trenčín a ja som chcel ísť na PE, nedalo mi to a som sa ho spýtal kam teda ide. Maroko. No tak trošku som trafil mimo. Ale dohodli sme sa. Po ceste mi rozprával ako dostal od slovenských policajtov pokutu za to, že mal mínus dva centy kreditu na mýte. 1800 Eur som dostal, moja rodina nemala Vianoce tento rok. Nedal som si pozor na to. Ale ináč bol veľmi fajn, keby nie som viazaný školou aj do Maroka by som sa šiel pozrieť.

Mladý sympatický párik, veľmi veselí, hneď sa mi predstavili, podávali mi ruky (čo sa nestáva často). Hovorili, že sú radi, keď môžu niekomu pomôcť (takú úprimnú radosť som nevidel dlho). Slová o snoch v živote, túžbach, budúcnosti, plánoch. Až mi bolo ľúto, keď som musel vystúpiť. Aj do tých Piešťan by som šiel s nimi. Mladí a tak pekné ideály, myšlienky a plány o rodine... Keď sme raz šli do Trnavy pre stan, cestou späť nás zobral pár z Viedne. Tak sme sa trochu zarozprávali a skončili sme s nimi v Ostrihome. Pekne tam bolo. Oplatí sa tam ísť pozrieť aj omylom. Kedysi dávnejšie ma brala dôchodkyňa, stará mama dvoch malých vnúčat vzadu sediacich. Kontrolka benzínu svieti stále celú cestu... -To sa nebojíte že nedôjdete? -Občas, keď idem do mesta vybavovať veci, mám presne desať eur na benzín. To mi vyjde. Otec ich opustil (mihnúc hlavou na deti), mama (dcéra) robí na brigáde v Rakúsku. Aj to len občas. Môj dôchodok je 250 eur, malý byt stojí 150, nemáme veľa...( a v očiach sa jej zjavili slzy). -A predsa ste ma zobrali. -Sme ľudia, musíme si pomáhať. Usmievala sa a pritom plakala... Na druhej strane paradox. V tme v RK. Okolo prebehlo BMW 320. Hm, pekne auto, také nezastavujú často, padlo by dobre. Zrazu trúbi a cúva. -To fakt môžem nastúpiť? -No jasné sadaj. Podnikateľ z Ostravy, bývalý marketingový riaditeľ, prinajmenšom milionár. Cestou rozhovor o autách. Milý, prívetivý, trochu chváliac sa. Mal desať áut od AUDI, Mercedes, najnovšie Škody, motorky ,chaty, vily, jachty. -Aj keď ma pred mesiacom vedenie prepustilo, viem sa zaobísť. Ak si teraz (mal 55 rokov) sám zarobím stotisíc Kč za mesiac stačí mi to. Už mám toho aj tak dostatok. Tento mesiac bol úspešnejší, padlo 200 000 Kč. Ktovie, či to bola pravda. Keď chce človek doraziť do Martina na štvrtú do kostola a pol hodinu stojí bezradne v Nitrianskom Pravne. A o 15:40 to už vzdá, že to jedine len keby mi formula zastavila. A keď 15:45 nepríde formula ale príde stíhačka (AUDI S5 ABT) a zastaví. -Hoď si to vrece a vak do kufra a sadaj. Toto bolo jedno z najlepších áut v akých som sedel, stojí pár miliónov. Chlapík bol staviteľ kanadských zrubov, tvrdo na sebe pracoval, naučil sa vyrezávať sochy motorovou pílou. Bavilo ho to. -A kam ideš? Ja ťa zaveziem kam chceš, kilometer hore dole. A malý tučný chlapík to za 20 minút dal. A ešte by aj v pohode na pivo pozval. Kamión vždy poteší. V PD zastaví úplne nová SCANIA. Zas „východňare“, dobrí sú to ľudia. Mladý ocko rodinky, kabína zariadená skoro ako izba. Všade fotky a rámiky manželky a trojročnej dcérky. Cudzí človek. Dve hodiny v kuse rozhovor ako s kamarátom pri pive. O všetkom. Hovoril ako mal raz mal nehodu. -Cúval som, z boku do mňa napálil mladý chalan. Bez brzdnej čiary. Na mieste bol mŕtvy. Na pitve že mal 3 promile. Ešte nikdy som nevidel zomrieť človeka takto blízko. 3 roky som sa nemohol z toho spamätať Ale chodím stále na cesty. -A kam chodíte? -Po celej Európe, šesť týždňov v kuse na cestách, potom víkend alebo najlepšie týždeň doma. Mám záväzky, rodinku, ľúbim ich, chcem ich zabezpečiť. Často mi veľmi chýbajú. Ale stále som s nimi (s úsmevom pohľad na fotky). Ani tu sa mi nechcelo vystúpiť... Každý si žije tú svoju cestu ľahkú, veselšiu, viac či menej ťažkú alebo smutnú, krajšie, keď radostnú. Občas stačí len byť bokom a počúvať. Čo človek, to príbeh života. ...vďaka vám...
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?