Scandinavia & Baltica Tour 2012 4.časť

Autor: Dominik Dzian | 3.8.2012 o 22:20 | (upravené 3.8.2012 o 23:29) Karma článku: 8,01 | Prečítané:  740x

17. Deň ...Konečne sme si dlhšie pospali. Je asi dvanásť hodín. Otvorili sme poslednú konzervu tuniaka. Moc nám nechutila. Jannis mal veľká tučnú bielu mačku, všetky veci som mal od bielych chlpov. Ani tá to nechcela jesť. Ktovie prečo. Náš hostiteľ nám vysvetlil ako sa dostať z mesta na more (posledná šanca vidieť more) a aké sú pekné miesta v Rige. Tak to tu ideme trochu obzrieť. Riga je veľké mesto, žije tu cez pol milióna ľudí, je dosť špinavá. Akurát staré mesto je ako turistická atrakcia udržiavané, je veľmi pekné. Historické budovy, vydláždené uličky. Mesto je rozdelené riekou Daugava. Medzi veľmi pekné budovy patria Kostol sv. Petra a Kostol sv. Jána a veľká kupolovitá katedrála. Nachádza sa tu aj prášková veža, Pulvertornis a hrad Rigas Pils, Radnica.  Bastejkalns park oddeľuje nové a staré mesto, je tu veľa lodiek, kanálov, cestičiek, holubov. V strede parku sa nachádza Monument Slobody.

 

IMG_8946.JPG

IMG_8953.JPG

IMG_8963.JPG

IMG_8969.JPG

IMG_8970.JPG

 

Tu v Rige sme našli konečne turistický obchod a kúpili si vlastnú misku. Konečne budeme samostatní. Síce sme ho k nemu kráčali pár kilometrov ale stálo to za to. Aj jedlo je konečne lacnejšie, našli sme menu za tri Eura. Nie je to už ako v Nórsku.

Bolo aj zopár vtipných situácii. Napríklad sme len tak sedeli na schodoch obchodu v dosť frekventovanej ulice, keď tu zrazu na nás vybehol nejaký televízny štát s kamerami. A začali po lotyšsky. My nevieme, sme len turisti. Tak po Anglicky: What do you think about Satan? Kolegu Paľa to tak zaskočilo, že sa nevedel vykoktať, tak sme to nejako uhrali na diplomatickú mieru. Pobavilo. Neskôr k nám prišla stará babka, s úsmevom od ucha k uchu, že chce, aby sme si kúpili kvety od nej. Nič som nerozumel. Začala niečo o ZSSR a Slovensku. V meste je veľa drzých holubov, strašne veľa žobrákov a pouličných hudobníkov. Vytvára to zaujímavú atmosféru v meste.

IMG_8973.JPG

IMG_8977.JPG

IMG_8985.JPG

IMG_8991.JPG

 

Nasadli sme na vlak do Yurmaly, asi pol hodinka od centra na pobrežie, vystupujeme v turistickom centre Majori. Východné prímorské rekreačné stredisko, hlavne veľa turistov z Ruska tu je. Sú tu úžasné pieskové pláže s borovicovými lesmi. Konečne sme pri mori. Je dosť studené, kúpať sa moc nedá, tak aspoň tu na boso  beháme. Ideálne miesto a prostredie. Večer znovu nákupy v supermarkete, konečne normálne ceny. Jannis ešte nie je doma. Večerali sme niekde v meste na tráva pri koľajniciach, pustili sme si hudbu s telefónu a tancovali, aby nám zima nebola. Aspoň sme zas raz vyčarili pár úsmevov.

IMG_9000.JPG

 

IMG_9066.JPG

18. Deň

Spali sme asi 5 hodín. Skoro vstávame, lebo Jannis ide skoro ráno do práce a môže nás hodiť autom na výjazd. Dali sme mu darček a poďakovali. Thank you! See you in Slovakia! Smerujeme opäť na Via Baltica, smer Kaunas a Vilnius. Stáli sme tu asi hodinu a pol, striedali sme sa po 15 minútach, vždy jeden stopuje a druhý dospáva, keď zastaví auto dohaduje cestu so šoférom. Zobral nás mladý chalanisko, pracoval pre bezpečnostnú službu, montoval kamery. Mal malé auto, ledva sme vošli. Paľo mu tam nechtiac rozbil reproduktor a vylial nejaké mlieko. Sme v meste Bauskas, blízko hraníc s Litvou. Ozýva sa už šiesty couchsurfer z Vilniusu. Čím sme viac východnejšie a južnejšie, ľudia sa zdajú byť otvorenejší. Do Kopenhagenu, Osla , Štokholmu sme zaslali asi po sto žiadostí do každého mesta. Prijal nás vždy len jeden. Do pobaltských miest sme napísali maximálne 15tim couchsurferom a minimálne polovica sa ozvala, aby sme prišli, že nás radi uvítajú. V Bauskas sme čakali dokopy asi dve hodiny. Na naše šťastie sme boli na autobusovej zastávke. Počasie bolo divoké. Raz slnko raz dážď, inokedy silný vietor. Všetky veci nahádzané v zastávke, len ruka s tabuľkou vystrčená von. A takto sme stopovali. Stopli sme staručké Suzuki. Šedivý deduško začal po rusky, my po anglicky. Dohodli sme sa, že nás zoberie do Vilniusu, on išiel až do Bieloruska, Minsk. Cestou sme prehodili pár lámaných viet, zasmiali sme sa, moc nám to nešlo. Pustil nám ľudovú ruskú muziku a my sme na striedačku spali. Totálne dolámaní. Rozmýšľali sme ako sa po rusky povie, že musím ísť na WC dakde. Telepatia fungovala. Dedko sám od seba zastavil po pár minútach na diaľnici. Ako super, traja chlapi pri plote na diaľnici.

Nachádzame sa vo Vilniuse, hlavnom meste Litvy. Na sídlisku hľadáme pomocou GPS nášho hostiteľa Sergeja. Po menšom blúdení sme ho konečne našli. Sergej je pohoďák, basketbalista, študuje informatiku. Večer nás pozval spolu z jeho kolegom Piotrom na pivo. Majú parádne pivo, nefiltrované s citrónom, Švyturis. Chalani nám rozumeli aj v Slovenčine, obaja hovorili plynulo po rusky. Dozvedeli sme sa, že Estónci, Lotyši, Lituánci a Rusi, si medzi sebou nerozumejú, čo sa týka reči. Len minimum slov. Najodlišnejšia je Estónčina. Ani tá však nie je blízka Fínštine, či Maďarčine.

IMG_9087.JPG

19. Deň

Zase sa ťažko vstávalo, asi päť krát nám zvonil budík. Po raňajkách smerujeme do veľkého nákupného centra Akropolis, sú tam banky, zamenia nám peniaze na litovskú menu. Aj v nedeľu to tu je dosť plné. Paľo má fajn pamiatku na hlavné mesto Litvy. Cestou do centra mu v MHD behla pod tričko osa a poštípala ho.  Vybehol jak blesk z toho autobusu. Poliaci sú všade, ani Vilnius nebol výnimkou. V Nedeľu sú tu tri omše po poľsky, plný kostol. Aj v predošlých mestách to tak bolo. Neskôr sa vydávame po pamiatkach mesta. Staré mesto má veľmi veľa kostolov, Kostol sv. Petra a Pavla, Kostol sv. Bernarda, Kostol sv. Kazimíra, Katedrála Nanebovzatia Panny Márie, Chrám sv. Paraskevy Piatnice, Zvonica a Kostol sv. Jána, radnica, Prezidentský, Verkiaikský a Biskupský palác, Hradná ulica a hrad Raudondvaris. Zaujímavým monumentom mesta je Hora Troch krížov, ako pamiatka na obete socialistického režimu.

IMG_9095.JPG

IMG_9107.JPG

IMG_9108.JPG

IMG_9125.JPG

Môj stopársky kolega často zvykol hľadať skryté zákutia miest a parkov, keď si potreboval odskočiť. Niekedy sme si aj pobežali, pravda. Tu vo Vilniuse som ja stretol prvého revízora vo svojom živote, teda viac ich bolo. V Nedeľu večer sme nečakali masívnu akciu. Na jednej zastávke bol pristavený plný mikrobus revízorov. Ako prichádzali autobusy, oni sa postavili vždy dvaja traja pri dvere, človek nemal ako ujsť. Kto nemal lístok zobrali ho zo sebou do auta, a takto zbierali ľudí. My sme lístky mali.

IMG_9134.JPG

IMG_9138.JPG

Na večer sme sa znova vrátili do Akropolisu na nákupy. Ostalo nám ešte pár Litas (peniaze). Našli sme podnik kde mali naše obľúbené pivo. Dali sme si po dve a vyrátali to tak aby nám ostalo 5 Litas na autobus na cestu von z mesta. Lenže akcia bola len s klub kartou. Chýbalo nám pár drobných na cestu domov. No čo vymyslíme? Zmenárne a banky zatvorené, zajtra ráno chceme ísť čo najskôr preč. V nákupnom centre boli jazierka a veľká fontána. Tam určite niečo bude. Tak som si kľakol a lovil peniaze vo fontáne, kolega sa začal smiať a ušiel odo mňa. Sbskár a tých pár ľudí, čo ma videlo sa tiež kvalitne smiali zo mňa. Nazbieral som pár drobných. Ešte bolo málo. Na parkovisku sme obehali všetky košíky, jeden sme našli upustený a úspešne sme ho zaparkovali. Človek sa musí vedieť vynájsť.

IMG_9143.JPG

20. Deň

Ráno sme pobalili veci, rozlúčili sa so Sergejom. Maybe once in Slovakia! Autobusom smerujeme na perifériu. Pôvodne sme chceli zájsť ešte do Bieloruska, Minsk, lenže počas cesty sme sa dozvedeli, že nám treba víza, a vraj sa na nečaká tri dni a stoja 50 Eur. Tak sme otočili na Varšavu.  Ideme cez les na výpadovku. Prerábajú tu cestu, tvoria sa kolóny, veľa áut, aj tak nikto nezastavuje. Prišli ďalšie dve stopárky z Poľska. Porozprávali sme trochu, postavili sa pár metrov za nás. Skúsené. Zastavil nám kamión. Zvyčajne neberú dvoch, tento bol výnimka. Čakali sme s ním vonku asi pol hodinu, kým mu kolega pošle sms. Kam má ísť nakladať. Medzitým už aj stopárky zobral iný kamión. Ideme nakoniec tesne za hranice, mesto Suwalki. Kolega ležal vzadu na posteli a miestami driemal, keď boli policajti zastreli sme mu závesy. Šofér nás učil poľské slová a púšťal poľskú hudbu. Celkom fajn jazda. Cestou sme niekde chceli variť párky. Zastavili sme sa v jednom motoreste, dali sme si menu na polovicu, zase sa na nás bavili. V meste sme sa pýtali okoloidúceho dôchodcu na smer, namiesto toho za rozrečnil o rozdelení Československa, o vojne a Hitlerovi, tvárili sme sa, že mu rozumieme, nasmeroval nás na opačný smer. Ešteže prišla do cesty iná osoba so správnou cestou.

IMG_9172.JPG

Na výpade sme zastavili starý Opel. Markus, otec troch detí, bol psychológ. Super chlap, zobral nás priamo do Varšavy. Celú cestu rozprával o psychológii, o probléme homosexuálov a alkoholizmu v Poľsku. Rozumel sa hudbe, hral na perkusie, venoval sa fotografovaniu. Spomínal ich národné tragédiu, kedy zomrel prezident a veľa ministrov. Sám si podľa videí na internete zostrojil LPG do auta, taktiež začal chovať kozy, deti mali alergiu na normálne mlieko. Pobavil nás tým, že podľa Youtube sa naučil správne kozy dojiť. Bol to ťažký romantik, svoju manželku požiadal o ruku v lietadle pri západe slnka. Vyhodil nás v 6 miliónovom mestečku, Varšave, priamo pri poslednej zastávke metra. Mali najjednoduchšie metro, len jedna linka z jedného konca na druhý.

Stretávame sa z našou poľskou couchsurferkou (mali sme na výber asi desať, ona mala v profile že hosťom pečie koláče), Goška, medička, sympatické dievča. Bývala v bohatšej štvrti, ten byt bol moderný, nový, veľmi pekne zariadený. Neklamala. Mala nachystanú večeru aj koláč. My sme sa len tešili.

21. Deň

Už sú tomu tri týždne, čo sme sa vydali na cesty s mojim stopárskym kolegom. Akoby sme vyrazili včera, tak rýchlo to ubieha. Každý deň je pre nás ten najlepší. Často sami vo veľkých a cudzích mestách. A moc nás to ani nehne. Väčšinu vecí si človek musí vybaviť sám. Našu púť po Varšave začíname vo veľmi peknom Kráľovskom Parku a Paláci. Ďalej sa oplatí vidieť Palác kultúry a vedy, paláce Wilanow a Lazienki, veľmi pekné ulice Piwna a Brzozowa, Kráľovský hrad a stĺp Žigmunda III., Námestie v Starom meste, Chopinov pamätník. Varšava nám dosť učarovala. V centre mesta mali veľkú terasu a akciu, litrové pivo len za 1,80 Eura. To nie jak v Nórsku. Aj sud by som bral domov. Kolega kupoval domov magnetky z každého mesta, neraz sa stalo, že sme magnetku hľadali popri prehliadke mesta aj pol dňa.

IMG_9186.JPG

 

IMG_9196.JPG

IMG_9205.JPG

IMG_9215.JPG

IMG_9235.JPG

Ponúkli sme sa, že večeru spravíme ako zvyčajne my. Goška hovorila, že na Slovensku jej veľmi chutil vyprážaný syr, tu to moc nerobia. Zbehli sme do najbližšieho TESCA pre syr a zemiaky. Paľo pozrel na internete jak sa to robí, síce mu dva prihoreli ale bolo to veľmi dobré. Tešila sa, že jej dvaja slovenskí chalani urobili večeru.

IMG_9307.JPG

22. Deň

Odchádzame. Približujeme sa stále bližšie k Slovensku. Slečna nás zaviezla na cestu smerom na Czestochowu. Nejaká bola smutná. Asi sme jej priveľmi zidealizovali cestovania a autostop. Stál som na ceste a strašne fúkal vietor. Za každým kamiónom, čo prešiel, prišiel silný nárazový vietor, ktorý bral zo sebou kamienky z cesty. Občas ich bolo cítiť. Keď stopoval kolega, privialo k nemu s cesty chvost z Mačky. Dúfame, že chvost nebude v Czestochowej skôr ako my. Nebol. Zastavil nám Poliak na malom Fiate. Ta ne jest dobrá mašina, ale môže byť. Predstavili sme mu tri najpoužívanejšie vety na našej ceste. Prvá: Sorry, we are not from here. Druhá: It is not for free? A tretia: Tíško, dáme večer lieky (keď bol kolega hyperaktívny). Ta sme sa pobavili.

Najedli sme sa v celku lacnom motoreste. Naokolo boli všetky cesty rozkopané. Leto bolo, pekné počasie, nuž všetko opravovali. Na ceste sme kráčali po odstavenom pruhu. Tabuľa vonku hádam niekto zastaví, nebudeme tu presúvať tie zábrany aby polícia neprišla. Zastavil sám od seba, letecký inžinier, kontrolór, vojak, monitoroval a strážil letecký priestor Poľska. Spomínali sme mu tú katastrofu, hovoril nám ako to asi skutočne bolo. Taktiež rečnil o ťažkom výcviku vo vojsku. Zaviezol nás priamo do Czestochowej pred Sanktuárium. Czestochowa je národné pútnické miesto Poľska. Je tu pekné prostredie. Narýchlo sme to obehali, večer sme chceli chytiť spoj ešte na Katowice. Vydali sme sa teda na koniec mesta. Osem kilometrov sme prešli, trochu sme poblúdili. Ostali sme aj tak niekde na obchvate v centre, na autobusovej zastávke. Autá išli pomerne rýchlo. Dlho sme stopovali. Pol desiatej, už je tma a my ešte stále stojíme na ceste. Spať niekde v centre mesta, nie je priam ideálne, nie je to až také malé mesto. Zastavilo mi auto. Kričal som na Paľa, ktorý šiel medzitým otravovať ľudí na pupmu, aby bežal. Pán s Katowic, tiež v mladosti cez školu stopoval. Zľutoval sa nad nami, že čo tu budeme stáť v takej tme. Po ceste rozprával o svojich zážitkoch, aj manželka kedysi stopovala do Nórska, hovoril o svojich dvoch deťoch. Ako sme prichádzali do Katowíc, pýtal sa, kde budeme spať. Tak my zvykneme niekde pri ceste do lesa a podobne. Sám prišiel s návrhom, aby sme šli k nemu stanovať na záhradu. My sme problém s tým nemali. Pokojná noc v tichej štvrti. Ráno sme sedeli spolu s jeho manželkou a bernardínom Cézarom, u nich doma, pri raňajkách. Ešte aj tu si zaspomínali na pekné chvíle z mladosti. Asi sme im ich trochu pripomenuli. Keď je na ceste zle, musí stopár natrafiť na dobrého človeka. My sme natrafili. Ďakujeme!

IMG_9323.JPG

23. Deň

Už sme blízko slovenských hraníc. Nečakali sme, že prídeme tak skoro. Ešte boli dva dni v rezerve. Od Katowíc sme sa na hranice viezli troma stopmi (Poľka zo španielskymi koreňmi, skúsená stopárka, s jedným študentom a podnikateľom s Tešína). Prekráčali sme z Poľského do českého Tešína v najväčšej páľave. Konečne na Slovensku! Vitaj rodná Zem! Dvaja blázni sa vracajú domov. Skočili sme ešte do jedného kamióna na Žilinu. V okolí bývajú často policajné hliadky. Sme sa pýtali šoféra, že či mu to nevadí. ˇA poďte chlapci, ti už je jedno aj tak mám vypnutý tachograf. Keď ma zastavia bude sranda. Predstavoval nám najnovší systém ako obísť políciu. V Žiline lialo jak z krhly. No pekné privítanie. Našu cestu sme ukončili a oslávili v typickej Slovenskej reštaurácii s bryndzovými haluškami a pivom. Však sme doma, nie? Do Martina sme ešte išli spolu. Tu sa naše cesty rozdelili. Paľo išiel na prvú šupu priamo do Starej Ľubovňu. Mne to ešte trochu trvalo, na tri stopy som to dal domov, pričom som sa slávnostne doviezol zájazdovým autobusom z Chorvátska. Expres domov. Naša cesta skončila. Miestami som mal pocit ako keby nerozumiem ľuďom, čo hovoria. ´

Takto prebehla dobrodružná, odvážna, miestami šialená, miestami vtipná cesta dvoch chalanov, stopárov, ktorí nesedia doma a radi behajú po tomto peknom svete. Celkovo sme prešli okolo 5000 kilometrov, veľa sa nakráčali, batohy mali tak od 20 do 25 kilogramov. Za 23 dní, na 50 stopov sme obehli 10 krajín Európy a navštívili 8 hlavných miest. Zodpovednosti sme mali primerane rozdelené. Ja som bol zodpovedný za kemping, stan, lieky, varenie a jedlo. Paľo za Couchsurfing, smer cesty a GPS, orientáciu v mestách. Za stop, našu srdcovú záležitosť, obaja. Po ceste sme spoznali veľa dobrých, milých a ochotných ľudí, ktorí nám zachránili krk v ťažších situáciách. Vždy veríme v dobro ľudí. To je jedno v ktorej krajine ste, všade sa nájdu. Ďakujeme všetkým naším blízkym a priateľom, čo nás podporovali a mysleli na nás.

SCANDINAVIA &  BALTICA TOUR

The End

Dominik Dzian  & Pavol Šaffo

stopári

IMG_9073.JPG

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?