Aj v "zlej" dobe sú dobrí ľudia

Autor: Dominik Dzian | 25.6.2013 o 22:06 | (upravené 25.6.2013 o 22:37) Karma článku: 14,05 | Prečítané:  1223x

Po nekonečnom poslednom ročníku školy, som sa konečne mohol naplno venovať jednej z najkrajších vecí. Autostopu ako inak. Stopovať viac dní za sebou, hore dolu, zo Severu na Juh, z Východu na Západ a dookola. Čím viac tým lepšie. Vždy sa snažím mať cieľ cesty, či už návštevy kamarátov, hradov, zámkov, kultúrnych pamiatok, hôr, lezeckých oblastí a iných pekných vecí na našom malom Slovensku. Ponúkam zopár stretnutí so zaujímavými ľuďmi počas mojich ciest.

Mal som cestu do Skalice po horolezecký sedák. Do Podbrezovej ma bral pán, ktorý pomáhal pri sťahovaní bytu svojmu bratovi. Auto naložené plné krabíc  od banánov. Akurát bolo miesto aby som sa ja napchal. Úspešne.

- Pomáham bratovi, nemajú výťah vy bytovke, a znášať samým dvom je to veľa. Bol z Topoľčian

Po ceste mi vraví :- A ja som raz čítal jeden článok, niekto to zavesil teraz v januári na Facebook. Tiež o stopovaní. Nejaký blázon šiel do Švédska a Nórska stopom.

-No a o čom písal?

-Už ani neviem presne. Ale pekné fotky tam boli.

-Ale predstav si, že stopom, nepoviem že ty tu stopuješ po Slovensku, ale tritisíc kilometrov od domu a stopom? A chytal sa za hlavu.

Veril som, že je nás podobných „bláznov“ viac . Nechcel som mu ako prvé povedať, že aj ja zvyknem podnikať zahraničné cesty.

Potom si spomenul a začal mi hovoriť o čom bol ten článok.

-Sa mi zdá, že boli dvaja, ten jeden vyzeral ako indián alebo pirát z Karibiku.

Po dlhšej debate a ďalších evidentných dôkazoch som sa mu priznal: -Viete, tak zrejme toho Indiána a piráta z Karibiku práve veziete.

Tak sme sa zasmiali a cesta išla rýchlejšie.

Slovensko je malé, Indiáni majú svoju rezerváciu, piráti záliv. Ja sa občas objavím na ceste.

 

Stopoval som v Bardejove smerom na Košice. Asi 30 sekúnd. Opäť sa potvrdzuje moje pravidlo Východ je najlepší na stop. Zobral ma zverolekár. Stopárov si dôkladne vyberá. Neberie každého. Môj „exotický výzor“ ho zaujal. Mal som prehliadku miestnej oblasti zadarmo. V každej dedine zastavil pri kostole, alebo nejakej pamiatke, soche, stĺpe. Ostatné veci mi predstavoval po ceste. Koľko tu je hradov, zámkov, veží, múzeí. Slovensko je pekné len ho treba pochodiť. Ja ho prechádzam pravidelne a často. Vďaka za kultúrnych sprievodcov na ceste. Vyhodil ma v Kapušanoch, že je tam pekná zrúcanina hradu. Bola. Odporúčam ísť sa pozrieť.

 

Tornaľa. Na výpadovke auta len tak lietajú. Po 20 minútach trúbi modré VW Polo.

-Vieš cestu do Trenčína?

- No viem kde to je. Mám mapu to sa zorientujeme.

-No ja moc často nejazdím, som mierne dezorientovaný.

Straší pán, sedel v tom aute ako v kokpite formuly 1 alebo v stíhačke. Celú cestu mu hralo rádio. Ja som vytiahol mapu a navigoval som. Rovno, doprava doľava, po kruháči, ešte toľko km do Zvolena, potom Žiar, Prievidza. Najmenej 10 krát sa ma spýtal, či už sme v tom Zvolene. Auto nemalo klimatizáciu, a dedo počúval AC/DC. Jeho najväčšia záľuba bolo rybárčenie. Najradšej chodil do Talianska.

-Ja tam chytám chobotnice. Dám si na opasok špagát, umelého kraba  a návnadu na háčik. Šnorchel plus okuláre a tresknem sa do vody. Pol dňa krúžim po hladine a chytám. Chobotnice sa dobre chytajú, Ihneď skočia na kraba. Potom to musíš ošúchať o skaly, aby si zotrel ten sliz, následne to oplieskam asi 44 krát o zem. To ako keď klepeš doma rezne v Nedeľu. Chápeš, starší som už, zubov mám pomenej, však aby som to užul. Viem asi 25 spôsobov ako pripraviť chobotnicu. A tri týždne jem len to. Tak sme si fajn podebatovali, ja som ho úspešne navigoval a vyskočil v Žiari. Hádam cestu už trafil aj sám do toho Trenčína.

Bral ma do Senice. Mladý chalan, tak starý ako ja. Pracoval na družstve, traktorom kŕmil asi tristo kráv.

-Musím ísť ešte na poštu. Rozsudok mi má prísť.

-Za čo?

- Ale babku som zrazil na chodníku. Tma bola, nebola osvetlená. Vychádzal som z uličky, ani som nešiel rýchlo. Zrazu bola pre autom a ťukol som do nej. Nemala vážne zranenia, ale dala ma k súdu. Zaplatil som 1200 Eur, a teraz ešte chcú 80 Eur.

-Ale tak sedieť nepôjdeš, nie?

-No vďakabohu nie. Pred dvoma mesiacmi mi akurát skončila trojročná podmienka.

-Tiež si niekoho zrazil?

-Bratranca, k zemi. Tak ma nahneval, že niečo riešil s mojou frajerkou. Na diskotéke som si vypil a jeho som tak domlátil, že skončil v bezvedomí v nemocnici. Ja  som si len ženskú chránil.

Do basy nakoniec nešiel, interval podmienok sa mu nekryl, aj za babku dostal tri roky. Najbližšie tri roky nesmie veľa piť, aby čo to nevyviedol.

-Chcem sa zmeniť, to boli moje dva veľké výkričníky v živote. Už si budem dávať pozor. Budem sa snažiť byť lepší.

 

Slavo. Štyridsiatnik. Smer Nitra.

-Mal som veľmi dobré robotu, keď som bol mladší. Aj som zarobil. Sprostý som bol, veľký frajer. Za babami som lietal, futbal hral, po krčmách vysedával. Všetky peniaze som rozflákal, na alkohol, cigarety, automaty. Nemám nič našetrené. Začínam znova a znova odznova. Stálo ma to zdravie, prišiel rozvod a rozpad rodiny, keď som nemal už peniaze kamaráti ma opustili. Mám prácu v Nórsku, na Slovensku robím ako pomocník na stavbách. Snažím sa zmeniť, ale je to ťažké. Chcem žiť zodpovednejšie.

Verím že sa mu to darí.

 

V Handlovej. Renault. Pani cca okolo 40 rokov. Nechcela mi veriť, že som mladý lekár. Podľa nej filozof, alebo jadrový fyzik, alebo slobodný umelec. Rozpadlo sa jej manželstvo. Bývala so synom v Anglicku. Hovorila mi veľa o manželstve, nefrflala, nenadávala. Dokonca mi dávala rady ako to urobiť lepšie, a poučila sa na vlastných chybách. Keď som vyskočil, stiahla okno a podávala mi niečo. Prebuďte sa, Svedkovia Jehovovi. Aj Jehovisti berú, aj celkom rozumné rady dávajú.

 

V Prievidzi som naskočil ku mladej babe na Nissan Juke.

-Mladé a pekné, ženy neberú stopárov, prečo ste ma vzali?

-Tak vyzeráš neškodne a celkom sympaticky.

-Viete, že výzor môže klamať?

-Viem, ale cítim že ty si fajn. Vieš doba je zlá, ľudia sa sťažujú, nepomáhajú si. Prečo nemôžem byť výnimkou. Aj ja ťa môžem podozrievať, že v tom ruksaku máš nôž, pištoľ alebo si niečo vykradol a ja ti pomáham.

- A ešte zvyknem nosiť v ruksaku kokaín, bombu, a predávam obličky ako medik :D

Smiali sme sa..

Som rád, že aj  v tejto zlej dobe je veľa dobrých ľudí. Aj napriek ťažkostiam, náladám, intrigám, politickým srandám, peniazom a iným hmotným veciam, ľudia nestrácajú ochotu pomôcť. A som rád, že príležitostne môžem byť toho svedkom. Vďaka vám, čo vás môžem na ceste stretať. A verím, že dobrí ľudia sú aj mimo mojich ciest.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?