reklama

Autostop: Ako na to

Stopovanie naše každodenné. Alebo aspoň každý týždeň zo školy aj do školy. Spôsob, akým sa dá ušetriť kopa peňazí, spoznať veľa nových ľudí a dostať sa na miesta, kde by sa človek ako chudobný študent len zriedka dostal. Aj o tom je stop. Ak ste zatiaľ len počuli o takomto "extrémnom športe" a nemali ste zatiaľ odvahu to sami skúsiť, ponúkam vám zopár rád ako na to. Na prvý pohľad to vyzerá jednoducho, len palec hore a ide sa. Na základe mojich skúseností (a nie je ich málo) môžem povedať že existujú určité nepísané pravidlá stopu, ktoré zvyšujú pravdepodobnosť úspechu. Tu sú nejaké rady pre tých, ktorí by radi vyskúšali niečo slobodné a občas aj šialené. Na úvod len pár postrehov pre stop na Slovensku. V zahraničí to je komplikovanejšie.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (8)

Pozor! Začiatok stopárskej kariéry nikdy nie je plánovaný. Väčšinou je človek k tomu okolnosťami donútený, alebo stretne "blázna" čo ho na to zvedie. Potom už s tým neprestane. Ak sa stretne autostop a slobodná povaha, stáva sa to návykovým :).

Obrázok blogu

Pravidlá sú uvedené na základe mojich skúseností, skúseností iných stopárov a aj z pohľadu šoférov. Nie je to univerzálny návod, len zvyšujú šancu na úspešný stop. Nikoho nenavádzam. Zodpovednosť si po prečítaní článku a rozhodnutí podujať sa na "iné" cestovanie, berie sám na vlastné riziko čitateľ, teda sám stopár . Každý ma slobodu vo voľbe spôsobu dopravy :).

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Na začiatku je dobré naplánovať (dosť relatívny pojem) cestu najlepšie tam, ktorú dobre poznáte. Napríklad cesta do školy alebo zo školy. Aj ja som mal pri prvej ceste rešpekt a trochu aj strach, pred niečim neznámym, či to vôbec má zmysel. Len na ceste, ktorú poznáte, a ste začiatočníci, môžete neúspech riešiť štruktúrovanou a nudnou dopravou.

Ak ste mužského pohlavia, môžete začať aj sami, ak ženského je lepšie ísť stopovať vo dvojici, najlepšie s kolegom mužského pohlavia, ak má už stopárske skúsenosti je to plus. Podľa stopárskej štatistiky má najväčšiu úspešnosť dvojica chalan a baba, potom dve baby, sama baba, potom to už klesá smerom sám chalan, dvaja chalani, traja a viac nezávisle. Riziko nie je štatisticky spracované, ale dá sa predpokladať:). Ja väčšinou stopujem sám, aj keď priznávam, že so sympatickou spolustopárkou ako "návnadou" sa lepšie stopuje. Na šoférov vždy viac zaberie stopárka vedľa stopára.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu

Pár ľudí z môjho okolia ma má za "sockára", hazardéra, magora a podobne. Občas sa mi dostalo do uší:" To je pod moju úroveň, postaviť sa na cestu a žobrať niekoho aby ma zobral" alebo" ja sa hanbím cudzích ľudí, o čom sa s nimi budem baviť". Pre mňa je postaviť sa na cestu celkom bežné. Na začiatku treba trošku premôcť strach a predsudky. Treba si zvyknúť, že ako stopári pútate pozornosť šoférov a upiera sa na vás veľa očí. Keď sa stane stop častou záležitosťou, hanba prejde. Teba si zvykať aj na negatívne pohľady, smiechy, krútenia hlavou, ťukanie na čelo, stredné prsty a podobne.

Keď viete, kam chcete ísť, je dobré vedieť, aké ma dané mesto ŠPZtku alebo skratku, tak aby to ľudia pochopili. Napíšte si to voľakde, najlepšie čiernou centrofixkou na biely papier alebo tak aby to bolo vidno. Dá sa stopovať aj len tak nasucho, s palcom hore. To nie je až také profesionálne. Šoféri majú radšej keď vidia cieľ, tabuľkou sa púta pozornosť. Treba písať najbližšie veľké mesto, ktoré každý pozná. Ak napríklad stopujete z Martina do Prešova nestačí len PO, lebo nie každému dopne, že vám stačí aj RK, LM, alebo PP a potom pôjdete ďalej a isto v Mt nebude veľa áut smerom priamo do PO. Stop je často rozkúskovaný. Aj keď sa stane že v Prievidzi môžete chytiť Maroko, alebo v Ružomberku Lyon, treba vyskočiť radšej skôr.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Treba si nájsť dobré miesto na stopovanie. Vo veľkých mestách je najlepšie za mestom, pred mestom a v centre to je na prd. Lepšie je na jednoprúdovke, za semaforom, na odstavnom pruhu, na autobusovej zastávke, tam, kde je široká krajnica, na pumpe, pri obchodných centrách. Zle sa stopuje v zákrute, za autom, pred semaforom, na moste. Všeobecne platí pravidlo, že najlepšie je tam, kde je za tebou dosť miesta na bezpečné zastavenie, a tam kde je pomalšia premávka. Dobre sa stopuje v dedinách, kde je päťdesiatka, je tam veľa autobusových zastávok. Stopár sa často nachodí pár kilometrov, kým príde na ideálne miesto pre stopovanie. Na rýchlostných cestách sa stopovať dá, ale autá idú rýchlo, dlho sa čaká. Na diaľnici sa stopovať nesmie (dá sa len na odpočívadlách a vjazdoch z miest) ak sa o to pokúsite a nestihnete to do niekoľkých minút, bude rande s policajtmi, ktoré vás môže výjsť dosť draho. Okrem toho nie je to bezpečné, chodci nemôžu na takúto cestu.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Je dobré, ak vás je už z diaľky vidieť a vodič si môže rozmyslieť, či vás zoberie. Aj ako človek vyzerá je dôležité. Zle sa stopuje v saku (tomu stopárovi sa neverí, že nemá auto), v montérkach, keď si špinavý a veľmi zarastený. Ja osobne som na stope vždy v turistickom oblečení, v červenej bunde alebo tričku, nohaviciach, v niečom, čo svieti. Ak máte batoh je to veľké plus, šoféri vám viac veria. Veľa ľudí mi povedalo, žeby nezobralo stopára bez batohu. Outfit študenta, turistu zaberá najviac. Všeobecne sú dva typy ľudí. Prvý typ, naň zaberá uvedený outfit a sympatie. Predpokladajú, že som študent a turista. Nikdy stopára nebrali a neuznávajú stop. Mňa zoberú. Druhý typ ľudí sú stopári- chronici, ktorí už nejaký ten kilometer v živote prestopovali. Registrujú vás z diaľky a zoberú vás nech je akokoľvek a nech ste akýkoľvek. Splácajú stopársky dlh. Nezaradená skupina sú ignoranti a tí čo vás neberú. Nie každý chce stopára, to beriem.

Základné gesto alebo znamenie,je ruka hore a palec hore. Ľudia vám niekedy zvyknú odpovedať, tým že ukážu smerom nadol na značku. To znamená, že sú len stadiaľto, kde práve stopujete. Treba im poďakovať, aspoň za to, že vynaložili istú formu komunikácie s vami. Ak je práve recesistická nálada, dá sa stopovať na čokoládu, plechovicu piva, salámu, konzervu tuniaka, banán a na hocičo čo nájdete v batohu.

Dôležité je aj to, ako sa stopár tvári. Ak tam stojíte ako zdochlina, unudene, nahnevane, negativisticky, je to ťažké. Keď sa človek usmieva, je vačšia šanca, že vás zoberú. Predsa sa lepšie cestuje s pozitívne naladeným spolucestujúcim. Aj keď sa dívate ľuďom do očí, viac vám veria. Niekedy si hovorím, že aspoň majú ľudia krajší deň, keď sa usmejú, ak ma vidia na ceste. Aj to je jeden zo zmyslov stopovania.

Najlepšie je stopovať na hlavných ťahoch, alebo sa pýtať šoférov na miesto, kde plánujete stopovať, či tam chodí dosť áut (hlavne ak nemáte skúsenosti a nepoznáte miestne dopravné pomery). Treba zvažovať bezpečnosť stopu a taktiež aj vyťaženosť danej cesty. Napriek tomu v tom nie je vždy priama úmera. Niekedy prejde za pol hodinu 5 áut, a to piate vás zoberie. Inokedy za pol dňa prejde polovica okresu a všetci sa na vás vykašlú.

Obrázok blogu

Veľa vecí závisí od počasia, alebo od dennej doby. Dobre sa stopuje ráno alebo okolo tretej, keď idú ľudia do roboty alebo z nej. Večer a v noci je to veľmi ťažké, ale dá sa ak máte svetlo a je vás vidno. Lepšie je to cez pracovné dni ako cez víkendy (ale dá sa aj vtedy). V lete sa lepšie stopuje, aj keď v zime majú ľudia viac súcitu s tebou (to neznamená, že vás zoberú). Dobre sa stopuje, ak je vonku pekne. Dá sa prežiť hmla, vietor, sneh, horúčava, zima ak ste celkom prispôsobiví. Najhoršie je dážď, máloktorý šofér zoberie do auta zmoknutého stopára. Platí pravidlo, že čím bližšie k Bratislave, tým často horšie. Najlepšie na Slovensku sa stopuje Orava a Východ. Samozrejme výnimky sú bežné.

Ako stopár, musíte byť trpezlivý. Nesmie vás odradiť dlhé čakanie, ktoré sa občas vyskytne. Dá sa stopnúť auto za pár sekúnd, no podarí sa občas za pár dlhých hodín. Priemer je od 15 do 30 minút. Nesmiete sa dať znechutiť, ak sa nedarí. Ja sa držím hesla: Aj tak mi niekto raz zastaví. Treba pozitívne myslieť a aj pozitívne vyzerať. Vtedy zastavujú pozitívni ľudia.

Na začiatku je dobré stopovať vtedy ak nemáte pred sebou fixný termín, kedy musíte niekde byť. To znamená bez časového stresu najlepšie napríklad pri ceste zo školy alebo ak idete niekam na výlet. Občas sa ale vyskytne aj časový stres alebo nemáte na výber nič iné ako alternatívnu dopravu.

O čom sa s tými šoférmi rozprávať? No najprv sa treba spýtať že či skutočne ide tam kam idete vy, aby ste sa vyhli menším nedorozumeniam počas cesty. Často sa pýtajú kam alebo skade idem. Potom sa veľa točí o škole. V poslednom čase veľa o politike, rómoch, rozbitých slovenských cestách a počasí. Každý človek, ktorého stretnete je niečím výnimočný, nikdy nie sú tie stretnutia a ani debaty rovnaké. Dá sa stretnúť skutočne kopa zaujímavých ľudí s rôznymi názormi, skúsenosťami a životnými osudmi, stačí si pre príklad prečítať niektoré moje predchádzajúce články.

Ako stopár podstupujete istú formu rizika. Šoféri, keď majú niekoho cudzieho v aute, zvyknú ísť bezpečnejšie. Výnimky sú však veľmi časté. Vždy si preto zapnite bezpečnostný pás. Nebudeme si klamať, sú aj negatívne stránky stopu, nie sú tak časté ale vyskytnú sa občas. Viac info je na mojom blogu.

Keď máte možnosť výberu, kde vystúpiť, vyberajte si. Najlepšie tam, kde to už poznáte, ak nie, pýtajte sa šoféra, kde je podľa neho dobré miesto na zastavenie. Ak možnosť na výber nemáte, treba držať hubu a krok, vyskočte kde vám zastaví auto. Lepšie je ale vždy sa dohodnúť. Pamätajte na to, že vy si ten , ktorý sa zadarmo vezie.

Na konci by som len rád dodal, že tieto pravidlá všeobecne platia podľa mojich skúseností a skúseností kolegov- stopárov a určite niektoré aj z pohľadu šoférov. Určite sa dajú doplniť a opraviť. Nakoľko je stop dosť slobodná, dobrovoľná a odviazaná činnosť, všetky tieto pravidlá sa príležitostne dajú vyvrátiť. Vždy sa vyskytne výnimka, býva ich dosť. A výnimka môže byť práve váš prvý stop . Stop je často o improvizácii a niekedy, najmä v zahraničí, preverí vašu schopnosť bojovať a zápasiť s neprriaznivými okolnosťami. Je to veľmi dobrá príležitosť stretnúť nových ľudí, úplne odlišných ako vy sami. Ak ste dobrodružná povaha, a raz to vyskúšate, je isté riziko, že sa vám to zapáči a budete v tom pokračovať.

Keď vystupujem, ja vždy zvyknem poďakovať a popriať šťastnú cestu a pekný deň. Ľudská ochota a dobro sa mi niekedy zdá byť veľmi peknou, niekedy zriedkavejšou črtou v tomto období v ktorom žijeme (veľa ľudí mi hovorí na stope ako je na Slovensku ťažko, všetci hrabú len pre seba, nikto o teba ani nekopne). A ja som rád, že o mňa "kopú" aspoň na ceste. Aj to, že ma zoberú beriem ako prejav dobra. Nikoho totiž nenútim aby mi zastavil, kto sa nebojí cudzích ľudí a chce stopára do auta, rád pomôže. A na Slovensku jazdia stále dobrí a ochotní ľudia. Ináč by som neprestopoval toľko kilometrov za tých pár rokov. Tým chcem poďakovať každému jednému ochotnému šoférovi. Už som vás stretol takmer sedemsto.

Tak veľa šťastných kilometrov a úspešných stopov prajem každému stopárovi kolegovi. A keby ste ma náhodou niekde vy všetci, ako šoféri videli stopovať, tak ma prosím vás vezmite ak sa ma nebojíte. Som ľahko rozpoznateľný a mierumilovný. A cesta bude ubiehať rýchlejšie a bude to fajn.

Ďakujem

Obrázok blogu
Dominik Dzian

Dominik Dzian

Bloger 
  • Počet článkov:  32
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Stopár, turista, animátor, priateľ, manžel, otec, lekár-anesteziológ. Zoznam autorových rubrík:  Z toho poznám, že ma Máš rádStopom svetomSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Pavol Koprda

Pavol Koprda

9 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

73 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu