reklama

Cesta za šťastím

Hľadal som, ako sa dá definovať šťastie človeka. Našiel som."Šťastie je stav spokojnosti so životom, blaho, ktoré pociťujeme ako radosť, spokojnosť, povznesenie, taký stav človeka, ktorý zodpovedá, najväčšej vnútornej spokojnosti s podmienkami vlastného bytia, plnosti a pochopeniu života a uskutočneniu jeho ľudského poslania. Šťastie je splnenie ideálu, dôsledok plného rozvinutia ľudských možností. Ku šťastiu patrí prvok náhody, ktorý často prichádza ako dar. Znie to celkom aj dobre. Ponúkam kúsok zo šťastia slobodného stopára. Pár pekných stretnutí na cestách.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Stopoval som v Prešove, teda kráčal som cez centrum s tabuľkou na ruksaku. Zastavilo mi auto, že ma hodí na výpadovku Košice.

-Nemáte peniaze na autobus, keď musíte stopovať?

-No, tak nejaké drobné by aj boli.

-Tak prečo stopujete?

- Aby som sa dostal domov.

- A to vás baví? Taká neistota?

-Tak viac menej áno.

-A načo to robíte?

-Lebo chcem a baví ma to.

Tak som mu vysvetlil moju filozofiu stopovania a spoznávania nových ľudí. Pochopil snáď.


Obrázok blogu


Vonku bolo príšerne teplo. Posledná križovatka smerom na diaľnicu KE. Nebojácne som sa postavil na autobusovú zastávku na rozstrel s autami, ktoré mali práve červenú. Hrala mi taka akčná hudba cez slúchadlá, no mal som akčnú náladu. Aj prišiel „akčný“ šofér. Čierny VW Passat. Akonáhle som nasadol, zacítil som sladkastý dym. Ten som už poznal.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

- Nazdar kámo, húliš?

A hneď mi pchal jointa do ruky.

- No teraz radšej nie, nemám potrebu krajšieho sveta. Mne sa páči ten môj.

- Akože nechceš hej?, šak ty si čistý feťák, hulič, dlhé vlasy, brada, šatka a stopuješ.

- Tak stopári sú alternatívni väčšinou.

Celú cestu do KE bafkal jointa, ťažká pohoda. Občas sme plávali po ceste zo strany na stranu, evidentne brzdil na viackrát alebo skôr (Marihuana znižuje vnútro očný tlak, predmety sa človeku zdajú byť väčšie a bližšie, ako v skutočnosti sú).

-Kámo ja som šťastný, keď si dám šlehu, nič ma netrápi, som spoločenský, rád sa bavím.

-Ja sa tiež snažím byť, teší ma autostop, hory a červený vrtuľník na oblohe (práve letel okolo).

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Každý máme to svoje, čo nás robí šťastnejším. Tak sme sa pobavili o legalizácii „zeleného“. Som rád že sa natoľko so mnou bavil, že ma vyhodil až v Šaci, nemusel som kráčať pešo.

Obrázok blogu


Obrázok blogu


Inokedy ma zase bral jeden pán, patril k istému kresťanskému spoločenstvu v Hlohovci. Veľmi pekná debata bola.

-Vieš, ľudia tu na Slovensku sa stále na niečo sťažujú, stále nie sú spokojní. Patríme medzi 20 percent populácie na svete, ktorej nič nechýba, máme čo jesť, kde spať, netrieme bytostnú chudobu. 80 percent riešia otázky hmotnej núdze.

- No, keď má človek veľa chce mať ešte viac nie? Mladí v dnešnej dobre nie sú trpezliví ako v kariére, hmotných veciach tak aj vo vzťahoch. Poviem vám jeden príklad: Jeden môj kamarát bol dlhšiu dobu na stáži v Nepále. Žil tam vo veľmi jednoduchých podmienkach. Spomínal, že veľa ľudí tam žije veľmi jednoduchý a pekný spôsob života. Majú malý dom, kravu, záhradu. A stačí im to. Hovoril, že bolo na nich vidno, že sú šťastní. Usporadúvali tam pochody radosti, kde všetci tancovali a spievali. Neskôr, pricestoval na Slovensko ,a keď to hodnotil, všimol si, že nám tu stále niečo chýba, ako sa stále za niečím naháňame, pachtíme viac a viac, nepáči sa nám tak ako to je, frfleme a nadávame.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

- Ale pozri sa aká je v Nepále spoločnosť. Majú tam taký politický a mediálny tlak ako na Slovensku? Stačí keď si pozrieš krimi noviny na istej televíznej stanici a prečítaš isté denníky, kde je viac obrázkov a žvastov ako pravdivého a povzbudivého textu a správ. Ja sa ani nečudujem, nám ľuďom tu na Slovensku, že sme takí akí sme. Tá masová vlna, v ktorej sme nám tak pokrútila hlavy, že človek sa z nej ťažko vymotá. Keď prišla finančná kríza, mnohí začali cítiť neistotu. V Nemecku sa milionári a podnikatelia hádzali pod vlak, lebo prichádzali a percento svojho miliónového majetku.

- Viete, ja verím že, keď sa snažíme žiť najlepšie podľa svojho srdca, svedomia a vedomia, nemôže nám byť zle. Ja svet nezmením, a nezmením ani média ani politiku ani veľké masy ľudí. A tým, ýe sa budem sťažovať a nadávať, priťažím akurát tak sebe a okoliu. Ja zastávam názor, že každý musí prežiť svoju duchovnú, vzťahovú alebo materiálnu krízu aby si začal vážiť veci ktoré vníma ako bežné. Ja som stopoval veľa po svete, skúste si na pár dní odoprieť teplé jedlo, mäkkú posteľ a sprchu. Tak bežné veci, a uvidíte ako ich po týždennom „pôste“ oceníte.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

-Ty na svoj vek vieš nejako priveľa. Si šťastný?

- Snažím sa byť.

- Vyzeráš, že skutočne si.

- Ja sa snažím meniť v prvom rade seba, potom môžem mojím postojom a prítomnosťou meniť ľudí naokolo. Snažím sa žiť tak ako najlepšie viem. Snažím sa byť šťastný, tešiť sa z malých vecí, v každom dni ich dostávam veľa. Snažím sa robiť ľudí šťastnejšími tam v tom prostredí kde sa nachádzam. Nemením vrcholovú politiku, nezmením média ani chudobu na inom kontinente. Svojím postojom so malá ryba vo veľkom mori. Ale som rád, ak vidím okolo seba pár „usmiatych“ rýb.

- Máš veľmi veľkú výhodu. Prichádzaš na pekné veci v dosť mladom veku. Ja som to v tvojom veku nevedel. Pachtil som za bohatstvom, ženami, kariérou. Neskôr človek pochopí, že najväčším bohatstvom je rodina, naše manželky, deti a vzťahy s inými ľuďmi. To je to čo ostane v tebe a medzi vami. Ja mám teraz 44 rokov a až teraz začínam chápať môj život inak. Ako dar, ktorý môžem žiť pre iných. V živote som si prežil veľa materializmu, trápení a kríz. Malo to svoj zmysel. Teraz začínam byť šťastný. Cením si to čo je a na druhej strane nie je bežné

Obrázok blogu


Naskočil som do auta k Peťovi. Potykali sme si. Na stope sa mi ľudia nepredstavujú, ak hej tak je ťažká pohoda. Rozprávali sme sa o zahraničných cestách. Veľmi chcel ísť do Nórska a Švédska. Keďže som tam bol, porozprával som mu o mojich zážitkoch, dojmoch a cestách. Celkom sa mu to páčilo. Vymenili sme si kontakty, že ak náhodou pôjdem okolo Košíc niekedy, aby som sa zastavil a spraví mi výlet po pamiatkach a prírodných krásach na Východe. Nakoniec mi dal švédsky slovník a gramatiku pre samoukov. Aby som sa aspoň ja učil, a využil to na správnu vec.

Obrázok blogu


Menil som v Ružomberku už tretiu stopársku pozíciu. Ešte hodinu a idem ďalej. Ešte hodinu a idem na vlak. Ešte hodinu a idem spať ku kamarátom do Kubína. Po troch hodinách sa začalo stmievať. Ak do pár minút niečo nezastaví môžem sa rozložiť niekde pod mostom alebo na zastávke. Nebolo by to prvý ani posledný krát. A v diaľke stojí VW Caddy. Pani cca štyridsiatnička, predávala tie mašiny, čo sa s tým kravy doja. A pritom šla až do Žiliny. Chronická stopárka, čo s frajerom a potom aj manželom prestopovala celú Európu. Stopárov berie, spláca dlh. Veľmi sme si rozumeli. Už bola tma. Hovoril som jej, že idem na Prievidzu. Sama sa ponúkla, že ma vyhodí na pumpe, ktorá je na výpadovke v Martine. Na výpadovke sú asi štyri svetelné križovatky. Ako sme tak na jednej stáli, pred sebou som zaregistroval Renault s PD- Prievidza. No ty kokso, musím niečo vymyslieť. Povedal som jej, či ho nemôže obehnúť ukážem tabuľu možno ma vezme. Nemala platnú „estekačku“, keby boli policajti za rýchlosť zastavili nebolo by dobre. Na poslednej križovatke sme sa stretli pri sebe v dvoch susedných pruhoch. Stiahol som okno a s čelovkou a tabuľkou som sa vystrčil von. Kýval som kýval, až ma zbadal. Usmial sa mykol plecami. A minuli sme sa. Vyhodila ma na pumpe. Kráčal som za benzínku, že idem stopovať. Z parkoviska na mňa niekto kričí, že ma zoberie, či idem. Jasné, že idem. Vďaka Števovi som sa dostal až do Vesteníc za Prievidzu. Videl ma už v RK, no mal ešte iné cestu. A keď mu nejaký cvok mával pri aute s čelovkou a tabuľkou PD, uvedomil si, že ho už niekde dnes videl. Tak že ho zoberie. Mne padlo dobre. Tešil som sa. Vďaka.

Obrázok blogu


Sadol som do luxusného auta, čierne, všetko v koži. Neberie veľmi stopárov, ale ja som sa mu celkom pozdával. Pýtal sa ma prečo stopujem. Baví ma to a teší ma to. Každý máme svoje radosti. Spomínal som mu , čo všetko som precestoval a pár pekných vecí, čo som zažil. Pán, podnikateľ, asi zrovna biedu netrpel, bol veľmi milý a ľudský. Rozprával mi ako žije, o svojej manželke, deťoch, práci, ako sa teší, keď ich môže zobrať na dovolenku, alebo len tak na prechádzku na zmrzlinu. Ako mladý veľmi veľa precestoval. Pýtal som sa ho, či sa nebojí brať stopárov, lebo vyzerá celkom pri peniazoch a vo väčšine bohatší neberú.

-Vieš, ja som si vedomý toho, že mám všetkého dostatok. Ale moje peniaze a majetok ma nesmú ovládať. Podporujem veľa charitatívnych akcii, stretnutí, udalostí, športových klubov, peniaze investujem do ľudí, do cestovania. Som presvedčený o tom, že do hrobu pôjdem aj tak „nahý“. S tým čo ostalo v mojom srdci, s tým, čo som tu zažil, koho som stretol, koho potešil, s kým si zdieľal svoje šťastie, komu urobil radosť, s kým som plakal, s kým som tancoval, s kým som cestoval. Ani tebe už nik nezoberie, že si bol v Nórsku stopom, ani tvoj životný štýl ti nik nevezme, ani dojmy, čo si zanechal v každom jednom šoférovi, každému komu si urobil krajší deň.

-Snažím sa žiť s tým čo mám a radovať z toho, čo dostávam.

- Ja tak robím už 20 rokov, pokračuj v tom. Ja môžem povedať, že som šťastný, lebo moji najbližší sú tiež.

Nechal som mu odkaz na môj blog. A podobných príbehov bolo ešte zopár.

Obrázok blogu


V jednom filme (Into the Wild) bola na záver nosná myšlienka – Happiness is only real when shared – Šťastie je len, vtedy skutočné ak sa zdieľa. Ak si ty šťastný, a rozdávaš to ďalej, sú šťastní aj tvoji priatelia. Časť môjho šťastia, ktorú žijem, sa snažím zdieľať. Preto stopujem, cestujem, hľadám a píšem. Stačí mi postaviť sa na cestu a byť slobodný. A teším sa každému človeku, akého stretnem. Teším sa úsmevu a radosti spolustopára/spolustopárky, čo cestuje so mnou, úsmevu ľudí, ktorí ma vidia a je jedno či vezmú a či nie. Teším sa z nových miest, ktoré som navštívil a navštívim. Teším sa z toho čo dostanem a nežiadam. Teším sa z toho, čo zažívam.

Happiness is only real when shared – Šťastie je len, vtedy skutočné ak sa zdieľa

Tak ľahko sa to povie, o to ťažšie žije

Pre vás šoféri, stopári, priatelia a čitatelia. Čo zažívam, koho stretám. Teším sa z toho. Verím že touto písanou formou aj vy.

Radosť rozdávaním rastie...

Obrázok blogu


Dominik Dzian

Dominik Dzian

Bloger 
  • Počet článkov:  32
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Stopár, turista, animátor, priateľ, manžel, otec, lekár-anesteziológ. Zoznam autorových rubrík:  Z toho poznám, že ma Máš rádStopom svetomSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Post Bellum SK

Post Bellum SK

73 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu